Trvanie trestov v očistci
P. Martin Berlioux
Ako dlho trvá očistec?
Cirkev nestanovila nič o dĺžke trvania trestov v očistci, dostatočne nám však ukazuje, čo si o tom myslí, keď slávi výročné sväté omše a tridsať gregoriánskych omší za pokoj duší zosnulých.
Verí teda, že zadosťučinenie je dlhodobé a môže trvať dokonca celé stáročia. Taký je aj názor svätých cirkevných otcov. Svätý kardinál Robert Bellarmín (1542 – 1621) povedal, že podľa veľmi dôveryhodných zjavení by tresty v očistci mohli pre niektoré duše trvať až do dňa posledného súdu, keby im Cirkev neprichádzala na pomoc.
Ach, nejedna duša tam vzdychá už celé roky. Kto nám povie, aký dlhý čas a aké utrpenie je potrebné na odčinenie našich hriechov? Na odstránenie hrdze, ktorú ich následky zanechali na duši, a na navrátenie jej lesku anjelskej krásy! Ó, nepochopiteľné tajomstvo Božích súdov… Ako veľmi prispieva dĺžka trestu k jeho prísnosti! Strašne a dlho trpieť… čakať… čakať bez toho, aby sme vedeli dokedy…
Aká bolesť a aké mučeníctvo pre tieto duše! K tomu sa pridáva skutočnosť, že intenzita bolestí, ktoré musia znášať spôsobuje, že sa im okamihy zdajú mesiacmi a mesiace celými stáročiami.
Aké sú dôvody takého dlhého trvania?
Nečudujme sa hrozivo dlhého trvania múk v očistci. Jedna z najsvätejších rehoľníčok Navštívenia Panny Márie, sestra Marie-Denise, o ktorej všetky dejiny tejto rehole dosvedčujú, že sa jej dostalo mimoriadnych milostí na pomoc zosnulým, hovorievala, že dlhé trvanie trestov na tomto mieste zadosťučinenia nevyhnutne spôsobuje viacero príčin:
– skutočná čistota, ktorú musí duša dosiahnuť, skôr než bude môcť uzrieť Boha
– množstvo našich všedných hriechov;
– malá ľútosť, ktorú pociťujeme, a malé zadosťučinenie, ktoré konáme za svoje vyznané hriechy;
– úplná bezmocnosť zosnulých duší pomôcť si vlastnými silami;
– zabúdanie na zosnulých, to čudné zabúdanie, a naša zavinená nedbalosť pri poskytovaní pomoci týmto dušiam.
Tieto úvahy sú vážne a, žiaľ, až príliš opodstatnené.
Preto sa v budúcnosti neponáhľajme s vyhlasovaním zosnulých za svätých. Tak veľmi chceme veriť, že sa už nachádzajú na mieste pokoja a blaženosti, že sa snažíme sami seba presviedčať, že tam už určite dospeli. A tak sa za nich prestávame modliť. Pozrite sa na svätých, ako inak zmýšľali a konali! Po celý život sa modlili za tých, ktorých im smrť odňala. Konajme tak aj my.
Nedokážeme ani minútu držať prst v ohni bez toho, aby sme nekričali zúfalstvom. Prečo by sme teda mali nedbalosťou dopustiť, aby duše, ktoré sme tak veľmi milovali, celé roky znášali spaľujúci oheň miesta očisťovania? To je príliš kruté! Milované duše, nie, nikdy na vás nezabudneme!
Foto: By Gerd Eichmann – Own work, CC BY 4.0 – wikimedia.commons.
